26/1972 Z. z. Art. 2

(1) Za prírodné liečivé zdroje vôd možno vyhlásiť dostatočne výdatné zdroje prirodzene sa vyskytujúcich vôd, ak a) majú vzhľadom na svoje chemické zloženie alebo fyzikálne vlastnosti stále vedecky preukázané liečivé účinky, b) vyhovujú potrebným hygienickým požiadavkám, c) sú používateľné na liečebné účely v stave, v akom sa vyskytujú v prírode, alebo po úprave, ktorá nenaruší ich liečivé účinky, a d) je v celospoločenskom záujme, aby sa používali na účely liečebno-preventívnej starostlivosti.

(2) Za vody podľa odseku 1 písm. a) sa považujú vody, ktoré sa podstatne odlišujú od iných vôd a) teplotou nad 25 °C alebo b) obsahom rozpustených neústrojných tuhých zlúčenín (najmenej 1 g v 1 litri vody) alebo c) obsahom plynov, napr. kysličníka uhličitého (najmenej 1 g v 1 litri vody), sírovodíka (najmenej 1 mg v 1 litri vody) a rádiovej emanácie (najmenej 37 nCi/liter) alebo d) obsahom iných súčastí, ktoré sa v obyčajných vodách nevyskytujú alebo sa v nich vyskytujú v menšom množstve, napr. jódu (najmenej 5 mg v 1 litri vody), arzénu (najmenej 0,7 mg v 1 litri vody) a železa (najmenej 10 mg v 1 litri vody) alebo e) obsahom iných súčastí s farmakodynamickými účinkami.