113/1973 Z. z. Art. 29

(1) Trest smrti môže súd uložiť len za trestný čin, pri ktorom to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a to len za podmienky, že stupeň nebezpečnosti takého trestného činu pre spoločnosť je vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo na obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku alebo na obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok mimoriadne vysoký a a) uloženie trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, alebo b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody do pätnástich rokov.

(2) Vojakovi, ktorý taký trestný čin spáchal za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie, môže súd uložiť trest smrti tiež za podmienky, že takým trestným činom boli zmarené alebo podstatne ohrozené bojové akcie alebo zvýšenou mierou ohrozená kázeň alebo poriadok v ozbrojených silách alebo v ozbrojenom zbore.

(3) Namiesto trestu smrti môže súd uložiť trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsaťpäť rokov, ak považuje taký trest na splnenie účelu trestu za dostatočný.

(4) Trest smrti nemožno uložiť tehotnej žene ani osobe, ktorá v čase, keď spáchala trestný čin, neprekročila osemnásty rok svojho veku.