113/1973 Z. z. Art. 31
Druhý oddiel Všeobecné zásady pre ukladanie trestov — Výmera trestu
(1) Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku ponúknutú spoločenskou organizáciou za nápravu páchateľa, vezme do úvahy tiež výchovnú silu kolektívu a uloží trest so zreteľom na túto okolnosť.
(2) Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne a) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu, b) u organizátora, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchaní trestného činu, c) pri príprave na trestný čin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k jeho dokonaniu nedošlo.
(3) Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.