232/2014 Z. z. Art. 7Postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu v Slovenskej republike, ak má poistenec iného členského štátu bydlisko v Slovenskej republike

(1) Náklady na zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu poskytnutú poistencovi iného členského štátu, ak má poistenec iného členského štátu bydlisko v Slovenskej republike, uhrádza zdravotná poisťovňa, ktorú si poistenec iného členského štátu vybral ako inštitúciu miesta bydliska (ďalej len „inštitúcia miesta bydliska“), zmluvnému poskytovateľovi podľa cenových podmienok14) dohodnutých v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.10)

(2) Predpokladom úhrady nákladov podľa odseku 1 je registrácia formulára E 106, formulára E 109, formulára E 112 na účel bydliska, formulára E 120, formulára E 121 alebo prenosného dokumentu S1 v inštitúcii miesta bydliska, ktorá mu vydá preukaz poistenca označený skratkou „EÚ“, ktorého vzor je uvedený v prílohe 7.

(3) Zmluvný poskytovateľ vyúčtuje mesačne inštitúcii miesta bydliska súhrnnú faktúru alebo zúčtovací doklad za tieto osoby rovnako ako za poistencov podľa zmluvy, ktorú má inštitúcia miesta bydliska uzatvorenú so zmluvným poskytovateľom.10)

(4) Inštitúcia miesta bydliska vykonáva revíziu poskytnutých zdravotných výkonov a uhrádza uznané zdravotné výkony zmluvnému poskytovateľovi. Inštitúcia miesta bydliska si uplatňuje úhradu nákladov za zdravotné výkony uhradené zmluvnému poskytovateľovi od príslušnej inštitúcie iného členského štátu prostredníctvom úradu podľa § 9c ods. 10 zákona.

(5) Inštitúcia miesta bydliska overuje bydlisko15) poistenca iného členského štátu v Slovenskej republike, rodinný vzťah a nezaopatrenosť rodinných príslušníkov.

(6) Inštitúcia miesta bydliska pri overení bydliska na území Slovenskej republiky môže od poistenca iného členského štátu požadovať predloženie dokladov o tom, že a) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, b) má ohlásený pobyt na území Slovenskej republiky a čestné vyhlásenie o ťažisku záujmov v Slovenskej republike, alebo c) vlastní alebo má v nájme nehnuteľnosť určenú na bývanie a čestné vyhlásenie o ťažisku záujmov v Slovenskej republike.

(7) Vzťah rodinných príslušníkov poistenca inštitúcia miesta bydliska overuje prostredníctvom rodného listu, sobášneho listu alebo iných dokladov, ktoré preukazujú uvedené skutočnosti. Inštitúcia miesta bydliska registruje ako nezaopatreného rodinného príslušníka osoby uvedené v § 3 ods. 2 písm. d) zákona.

(8) Na základe overenia podmienok uvedených v odsekoch 6 a 7 inštitúcia miesta bydliska potvrdzuje registráciu na každého poistenca iného členského štátu samostatne.

(9) Inštitúcia miesta bydliska oznamuje príslušnej inštitúcii iného členského štátu dátum registrácie alebo dôvod odmietnutia registrácie podľa osobitného predpisu;16) dátum registrácie môže byť dátum vzniku nároku uvedený v nárokovom doklade, dátum zmeny bydliska alebo dátum vzniku nezaopatrenosti.

(10) Pri nezaregistrovaní inštitúcia miesta bydliska oznámi príslušnej inštitúcii iného členského štátu dôvody odmietnutia registrácie, ktorými môžu byť: a) poistenie v štáte bydliska z titulu výkonu pracovnej činnosti, b) poistenie v štáte bydliska z titulu poberania dôchodku, c) nesplnenie podmienok nezaopatrenosti rodinných príslušníkov, alebo d) neexistencia bydliska.

(11) Platnosť preukazu poistenca označeného skratkou „EÚ“ vychádza z platnosti nárokového dokladu vystaveného príslušnou inštitúciou iného členského štátu.

(12) Registrované osoby neuhrádzajú poistné na verejné zdravotné poistenie do systému verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike.

(13) Poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte poistencovi iného členského štátu, ktorý má bydlisko v Slovenskej republike, schvaľuje inštitúcia miesta bydliska podľa osobitného predpisu.17)