Rechtsbibliothek und Fallanalyse · Österreich · Belgien · Europäische Union
LAWxPERT Anmelden Kostenloses Konto

69/2018 Z. z. · Zákon — O kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (69/2018 Z. z.)

69/2018 Z. z. Art. 24Hlásenia

In KraftAmtlicher Text

(1) Prevádzkovateľ základnej služby je povinný hlásiť každý závažný kybernetický bezpečnostný incident.

(2) Za závažný kybernetický bezpečnostný incident sa považuje rozsiahly kybernetický bezpečnostný incident a kybernetický bezpečnostný incident, ktorý a) spôsobil alebo môže spôsobiť závažné narušenie fungovania prevádzkovateľa základnej služby, alebo škodu, inú ujmu na majetku alebo ušlý zisk vo veľkom rozsahu,9) b) zasiahol alebo môže zasiahnuť iné osoby tým, že im spôsobí škodu, inú ujmu alebo ušlý zisk v značnom rozsahu.9)

(3) Hlásenie závažného kybernetického bezpečnostného incidentu sa vykonáva prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti a) bez zbytočného odkladu, avšak najneskôr do 24 hodín od jeho zistenia sa hlási včasné varovanie, v ktorom sa uvádza najmä, či závažný kybernetický bezpečnostný incident mohol byť spôsobený protiprávnym konaním, alebo či môže mať cezhraničný vplyv, a ak ide o prevádzkovateľa základnej služby, ktorý je poskytovateľom dôveryhodných služieb, uvádza sa tiež vplyv na poskytovanie dôveryhodných služieb, b) bez zbytočného odkladu, avšak najneskôr do 72 hodín od jeho zistenia sa hlási oznámenie o závažnom kybernetickom bezpečnostnom incidente, v ktorom sa aktualizujú a dopĺňajú informácie z včasného varovania, najmä sa uvádza prvotné posúdenie kybernetického bezpečnostného incidentu, jeho závažnosti a následkov ak ide o prevádzkovateľa základnej služby, ktorý je poskytovateľom dôveryhodných služieb bez zbytočného odkladu, avšak najneskôr do 24 hodín od jeho zistenia, c) na žiadosť toho, kto prevádzkuje jednotku CSIRT, sa v určenej lehote hlásia aktualizované alebo iné vyžiadané informácie o priebehu závažného kybernetického bezpečnostného incidentu, d) najneskôr jeden mesiac po nahlásení oznámenia podľa písmena b) sa hlási záverečná správa, ktorá obsahuje najmä podrobný opis závažného kybernetického bezpečnostného incidentu vrátane jeho závažnosti a následkov, druh kybernetickej hrozby alebo hlavnú príčinu, ktorá pravdepodobne kybernetický bezpečnostný incident spôsobila, zavedené a prebiehajúce opatrenia a cezhraničný vplyv, ak existuje, e) ak ide o závažný kybernetický bezpečnostný incident s cezhraničným vplyvom, ktorý v lehote podľa písmena d) stále trvá, hlási sa do 30 dní odo dňa obnovy riadnej prevádzky siete a informačného systému aktualizovaná záverečná správa v rozsahu podľa písmena d); ak v čase predkladania záverečnej správy podľa písmena d) závažný kybernetický bezpečnostný incident ešte prebieha, hlásia sa ďalšie aktualizované alebo iné vyžiadané informácie a aktualizovaná záverečná správa do 30 dní odo dňa, keď sa závažný kybernetický bezpečnostný incident vyriešil.

(4) Na hlásenie závažných kybernetických bezpečnostných incidentov alebo na zaistenie kybernetickej bezpečnosti môže úrad namiesto postupu podľa § 8 ods. 6 uzatvoriť písomnú zmluvu o odlišnom spôsobe a forme hlásenia kybernetických bezpečnostných incidentov s prevádzkovateľom základnej služby, pri ktorom je to odôvodnené jeho postavením, alebo rozsahom alebo obsahom činnosti.

(5) Prevádzkovateľ základnej služby prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti hlási aj a) významnú kybernetickú hrozbu, o ktorej sa dozvie, b) udalosť odvrátenú v poslednej chvíli, ktorá mohla spôsobiť závažný kybernetický bezpečnostný incident, c) zraniteľnosť ním prevádzkovaných verejne dostupných sietí a informačných systémov, ktorá podľa dostupných informácií a technických znalostí môže byť zneužitá na spôsobenie závažného kybernetického bezpečnostného incidentu a prevádzkovateľ základnej služby nemohol v primeranom čase prijať opatrenia na jej odstránenie alebo zníženie rizika.

(6) Prevádzkovateľ základnej služby a iná osoba môžu hlásiť kybernetický bezpečnostný incident, kybernetickú hrozbu alebo udalosť odvrátenú v poslednej chvíli aj dobrovoľne, nad rozsah povinnosti podľa odseku 1; postup podľa odseku 3 sa použije primerane. Úrad spracováva a analyzuje dobrovoľné hlásenia podľa prvej vety v rozsahu, v akom to úradu umožňujú technické podmienky a kapacity tak, aby nedošlo k neprimeranému zaťažovaniu subjektov a obmedzeniu medzinárodnej spolupráce. Osobe, ktorá nie je prevádzkovateľom základnej služby, dobrovoľné hlásenia podľa prvej vety nezakladajú žiadne práva ani povinnosti podľa tohto zákona.

(7) Hlásením podľa odseku 1 alebo odseku 5 nie sú dotknuté povinnosti prevádzkovateľa základnej služby prijať, dodržiavať a vykonávať bezpečnostné opatrenia. Hlásením podľa odseku 5 nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 1.

(8) Prevádzkovateľ základnej služby, na ktorého sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2022/2554“), plní povinnosť podľa odseku 1 nahlasovaním závažných incidentov súvisiacich s IKT prostredníctvom príslušného orgánu podľa nariadenia (EÚ) 2022/2554 úradu v rozsahu, spôsobom a v lehotách ustanovených v nariadení (EÚ) 2022/2554.