87/2018 Z. z. Art. 14Optimalizácia

(1) Každý, kto vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu alebo činnosť v prostredí s prírodným ionizujúcim žiarením, je povinný zabezpečiť, aby počet ožiarených osôb, úroveň a pravdepodobnosť ich ožiarenia boli trvalo udržiavané na čo najnižšej rozumne dosiahnuteľnej úrovni vzhľadom na súčasnú úroveň vedecko-technických poznatkov a na ekonomické a spoločenské faktory; týmto procesom sa zabezpečuje optimalizácia radiačnej ochrany.

(2) Každý, kto vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu, musí pri optimalizácii radiačnej ochrany zohľadniť rozsah ožiarenia, jeho pravdepodobnosť a počet pracovníkov a jednotlivcov z obyvateľstva, ktorí sú ožiareniu vystavení.

(3) Každý, kto vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu, je povinný vykonať optimalizáciu radiačnej ochrany a) pred začatím vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu posúdením a porovnaním rôznych alternatívnych spôsobov riešenia radiačnej ochrany, ktoré pre plánovanú činnosť prichádzajú do úvahy s ohľadom na nevyhnutné náklady na ochranné opatrenia, kolektívnu dávku a osobné dávky pracovníkov a reprezentatívnych osôb, b) počas vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu pravidelným rozborom prijatých dávok vo vzťahu k vykonávanej činnosti, zohľadnením ďalších možných opatrení na zabezpečenie radiačnej ochrany a porovnaním vykonávanej činnosti s podobnou spoločensky prijateľnou vykonávanou činnosťou, c) pred uskutočnením opatrenia na zabezpečenie radiačnej ochrany v rámci existujúcej situácie ožiarenia alebo núdzovej situácie ožiarenia a pred začatím uvoľňovania rádioaktívnej látky z pracoviska so zvýšeným rizikom ožiarenia prírodnými zdrojmi žiarenia posúdením rôznych alternatívnych ochranných opatrení a výberom takého opatrenia, ktoré spôsobom vykonania, rozsahom a dobou trvania prinesie čo najväčší čistý prínos, d) počas uskutočňovania opatrení na zabezpečenie radiačnej ochrany v rámci existujúcej situácie ožiarenia alebo núdzovej situácie ožiarenia rozborom prijatých dávok vo vzťahu k vykonávaným opatreniam a zohľadnením zmeny vybraných opatrení a postupov.

(4) Rôzne alternatívne opatrenia na zabezpečenie radiačnej ochrany posudzované pri optimalizácii radiačnej ochrany nemôžu viesť k ožiareniu osoby, ktoré by bolo vyššie ako limity ožiarenia podľa § 15, a musia byť v súlade s medznými dávkami alebo referenčnými úrovňami, ak sú určené pre danú činnosť vedúcu k ožiareniu alebo daný zdroj ionizujúceho žiarenia.

(5) Osobitné požiadavky na optimalizáciu radiačnej ochrany pri vykonávaní lekárskeho ožiarenia sú uvedené v § 109 až 111.

(6) Technické požiadavky, organizačné požiadavky a postupy používané pri optimalizácii radiačnej ochrany sú uvedené v prílohe č. 2.

(7) Pri navrhovaní opatrení je potrebné vziať do úvahy možné typy existujúcich situácií ožiarenia.