462/2007 Z. z. Art. 4Maximálny čas pracovnej pohotovosti

(1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, pracovná pohotovosť v doprave na účely tohto zákona je čas, počas ktorého zamestnanec v doprave nemusí byť na pracovisku, ale je povinný byť zamestnávateľovi k dispozícii pripravený začať vykonávať prácu na jeho pokyn nad určený týždenný pracovný čas. Tento čas a jeho predpokladané trvanie musí zamestnanec v doprave poznať vopred, najmä na základe rozvrhu pracovných zmien alebo podľa cestovného poriadku.

(2) Ak ďalej nie je ustanovené inak, zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi v doprave pracovnú pohotovosť v rozsahu najviac 300 hodín za kalendárny rok, a ak ide o zamestnanca závodného hasičského alebo záchranného útvaru na dráhe, na letisku alebo v prístave, najviac 400 hodín za kalendárny rok. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.

(3) Pracovná pohotovosť v rámci pracovnej zmeny nesmie u zamestnanca v doprave okrem člena posádky lietadla presiahnuť a) 24 hodín v priebehu týždňa a b) 72 hodín v priebehu kalendárneho mesiaca.

(4) Časom pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny nie je čas prestávok v práci a doba odpočinku.

(5) Za každú hodinu pracovnej pohotovosti patrí zamestnancovi v doprave náhrada a) najmenej vo výške minimálnej hodinovej mzdy,5) ak je pracovná pohotovosť nariadená v rámci pracovnej zmeny, b) najmenej vo výške 20 % minimálnej hodinovej mzdy, ak je pracovná pohotovosť nariadená mimo rámca pracovnej zmeny.

(6) Čas pracovnej pohotovosti, počas ktorého zamestnanec v doprave podľa požiadaviek zamestnávateľa vykonáva prácu alebo je povinný byť na pracovisku pripravený na výkon práce, sa započítava do pracovného času, za ktorý patrí zamestnancovi v doprave mzda.6)

(7) Výkon práce počas času pracovnej pohotovosti nad určený týždenný pracovný čas je prácou nadčas.