113/1973 Z. z. ст. 72Ochranné liečenie

(1) Súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 25 a § 32 ods. 2, alebo ak páchateľ činu ináč trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

(2) Súd tak môže urobiť aj vtedy, keď a) páchateľ trestný čin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, alebo b) páchateľ, ktorý sa oddáva nadmiernemu požívaniu alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, spáchal trestný čin v opilosti alebo v inom podobnom opojení alebo v súvislosti s požívaním alkoholu alebo omamných prostriedkov.

(3) Ochranné liečenie môže súd uložiť i popri treste, alebo pri upustení od potrestania.

(4) Ochranné liečenie sa vykonáva spravidla v liečebnom ústave. Ak však možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel liečenia splní i liečenie ambulantné, môže súd nariadiť tento spôsob liečby, prípadne ústavné liečenie zmeniť dodatočne na liečenie ambulantné alebo naopak. Ochranné liečenie možno tiež vykonávať v priebehu výkonu trestu odňatia slobody v nápravnovýchovnom ústave.

(5) Ochranné liečenie potrvá, dokiaľ to vyžaduje jeho účel. O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd.

(6) Od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak zaniknú pred jeho začatím okolnosti, pre ktoré bolo uložené.