85/2000 Z. z. ст. 72Ochranné liečenie

(1) Súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 25 a § 32 ods. 2 alebo ak páchateľ činu ináč trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

(2) Súd tak môže urobiť aj vtedy, keď a) páchateľ trestný čin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný alebo b) páchateľ, ktorý sa oddáva zneužívaniu návykovej látky, spáchal trestný čin pod jej vplyvom alebo v súvislosti s jej zneužívaním; ochranné liečenie však neuloží, ak je vzhľadom na osobu páchateľa zrejmé, že jeho účel nemožno dosiahnuť.

(3) Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste alebo pri upustení od potrestania.

(4) Ak sa ukladá trest odňatia slobody, ochranné liečenie sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v nápravnovýchovnom ústave. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v liečebnom zariadení. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečby, prípadne ústavné liečenie zmeniť dodatočne na ambulantné liečenie alebo naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v nápravnovýchovnom ústave nepostačí na splnenie účelu liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení.

(5) Ochranné liečenie potrvá, dokiaľ to vyžaduje jeho účel. Trvanie ochranného liečenia uloženého podľa odseku 2 písm. b) však môže byť ukončené, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť. O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd.

(6) Od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak zaniknú pred jeho začatím okolnosti, pre ktoré bolo uložené.