462/2007 Z. z. Art. 20a
DRUHÁ ČASŤ OSOBITNÉ USTANOVENIA — Civilné letectvo
(1) Maximálny pracovný čas zamestnanca podľa § 2 ods. 3 písm. c) piateho bodu môže byť predĺžený a) o jednu hodinu, najviac však dvakrát v priebehu siedmich po sebe nasledujúcich dní pre základnú posádku, b) o dve hodiny pre zosilnenú posádku, ak ide o let s dvomi vzletmi, pričom medzi jedným zo vzletov a následným pristátím uplynie viac ako deväť hodín, a c) o jednu hodinu pre zdvojenú posádku, ak ide o let s dvomi vzletmi, pričom medzi jedným zo vzletov a následným pristátím uplynie viac ako deväť hodín.
(2) Zamestnávateľ môže pracovný čas zamestnanca podľa § 2 ods. 3 písm. c) piateho bodu rozdeliť v jednej pracovnej zmene najviac na dve časti, ak ide o základnú posádku a sú súčasne splnené tieto podmienky: a) čas prerušenia je najmenej tri hodiny, b) celkový pracovný čas počas 24 po sebe nasledujúcich hodín nie je presiahnutý, c) doba prestávky sa započítava polovicou do pracovného času a d) sú zabezpečené vhodné podmienky na odpočinok, možnosti odpočinku na lôžku pri prerušení dlhšom ako 6 hodín alebo v čase medzi 02.00 a 06.00 miestneho času v časovom pásme, na ktoré má zamestnanec prispôsobený denný biorytmus.
(3) Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca podľa § 2 ods. 3 písm. c) piateho bodu tak, aby mal nepretržitý odpočinok najmenej 36 hodín, ktorý zahŕňa dve po sebe nasledujúce nočné obdobia v trvaní najmenej 8 hodín, spadajúce do časového rozmedzia medzi 22.00 a 8.00 hodinou miestneho času. Čas medzi skončením jedného a začatím nasledujúceho pravidelného odpočinku nesmie presiahnuť 168 hodín. Tento pravidelný odpočinok sa najmenej dvakrát v kalendárnom mesiaci predlžuje na dva po sebe nasledujúce miestne dni.
(4) Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca podľa § 2 ods. 3 písm. c) piateho bodu tak, aby nepresiahol a) 60 hodín v priebehu 7 po sebe nasledujúcich dní, b) 110 hodín v priebehu 14 po sebe nasledujúcich dní, c) 190 hodín v priebehu 28 po sebe nasledujúcich dní.
(5) Zamestnávateľ môže zamestnancovi podľa § 2 ods. 3 písm. c) piateho bodu nariadiť pracovnú pohotovosť mimo pracoviska na dohodnutom mieste najviac a) 12 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín, b) 72 hodín počas 28 po sebe nasledujúcich dní.
(6) Čas zamestnanca podľa § 2 ods. 3 písm. c) piateho bodu strávený v pracovnej pohotovosti mimo pracoviska na dohodnutom mieste sa do pracovného času započítava tretinou.
(7) Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca podľa § 2 ods. 3 písm. c) piateho bodu tak, aby súčet celkového pracovného času vrátane času pracovnej pohotovosti na pracovisku a pracovnej pohotovosti mimo pracoviska nepresiahol v kalendárnom roku 2 100 hodín.
(8) Súčet celkového pracovného času vrátane času pracovnej pohotovosti zamestnanca podľa § 2 ods. 3 písm. c) piateho bodu možno zvýšiť len na základe dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov alebo na základe dohody zamestnávateľa so zamestnancom.